Papírová pavučina kol. CZ

Súťažne-publikačné projekt Tiché piesky dospel do svojho druhého ročníka, a ešte než spustíme oslavné piesne a začneme si rozdávať bonboniéry a gratulácie, prezradím, že publikácia, ktorú držíte, rozhodne nie je posledným výkrikom HSF klubu pred smrťou vyčerpaním. A čo je najdôležitejšie, za všetky snáď môžem povedať, že nás práca na súťaži aj výslednom zborníku baví čím ďalej viac a rozhodne s tým nehodláme seknúť a začať sa venovať niečomu, čo nám konečne prinesie tú neutíchajúcu priazeň davov a domček na pláži. Poviedok nám chodia z roka na rok viac, pridali sa ďalší porotcovia súťažnej časti a pribudol k nám aj nový člen realizačného tímu (znovu veľké vďaka mise za obetavú prácu - teraz už môžu začať hrať tie fanfáry!).

Stále sa máme čomu učiť, len nám dajte ďalší dekádu, aby sme to všetko zvládli. Budúci ročník bude a dúfajme, že okrem nových príbehov prinesie aj o niečo lepšie spracovanú publikáciu. Na čo sa teda v Papierové pavučine tešiť?

Objavujú sa mená známa z Mikar pieskov (niektorí to s nami ťahajú už od Posolstvo píšťaly a pomaly sa stávajú klubovým inventárom) aj autori úplne noví. A akokoľvek to možno bude znieť prekvapivo, zo záplavy súťažných poviedok na pavúčiu témy sa do finálovej desiatky prebojovali texty, v ktorých nohatý snovacích pavučín figurujú len pramálo. Ak by som mala nájsť jediné tému, na ktorého reflexiu sa tento rok vytlačení autori sústredili najväčšou mierou, budú ním knihy a príbehy všeobecne.

Ale koniec spojlerov, teraz je čas pustiť sa do tých bonboniér a divokých osláv. A do čítania. O to ide predovšetkým.