Zapálili sme onen svet

V Deň Ústavy, keď Slovenskom otrasie správa o rituálnej samovražde neznámeho dievčaťa pred Grasalkovičovým palácom, sa devätnásťročná Sofia stretáva s tajomným Havranom. Milenci, ktorí sa našli v sociálnych sieťach, sú na úteku, no na chrbát im dýcha zalarmovaná polícia.Sofia vie, že Havran má nezvyčajný sen, a tuší, že na splnenie poslania milovaného muža je potrebný jej život.Ukážka z textuKlub Monštrum je situovaný takmer ideálne – uprostred komplexu opustených fabrík a tovární. Celá puberta dievčaťa z dobrej rodiny prebehla bez jediného zakopnutia, ale v spoločnosti Havrana sa vrhne do sveta narkotík, avantgardnej hudby, dekadentnej filozofie a okultizmu.

V okolí klubu sa už flákajú skupinky návštevníkov, podávajú si fľaše s destilátmi, z útrob budovy sa ozývajú nepravidelné, neidentifikovateľné zvuky, pravdepodobne zvuková skúška. Zanedbané okolie skvele dotvára umiestnenie podniku takéhoto charakteru – s vchodom z bočnej uličky, do ktorej sa nedá dostať autom. Sofia zacítila závan marihuany.

Snažila sa nepriťahovať pozornosť, ale ako osamotený votrelec na očividne uzavretej scéne, kde sa každý s každým pozná, sa jej to neveľmi darilo.Utiahla sa do rohu uličky a naťukala číslo, čo jej iba včera dal jej kontakt. Napäto očakávala, kedy prvýkrát začuje hlas svojej záhadnej známosti. Obsadzovací tón.

Linka bola mŕtva. Rozrušená navolila číslo ešte raz, ale opäť bolo nedostupné. Výborne, Sofia, pomyslela si, dotrepala si sa sem cez pol republiky za kýmsi, koho nepoznáš po mene a nevieš ani, ako vyzerá.

Cítiš sa medzi týmito indivíduami trápne a vlak domov ti ide až ráno.Postavila sa do radu pred vstupom do sály a práve keď siahla do kabelky po peňaženku, ktosi jej nečakane položil ruku na plece. Striaslo ju. „Presne tomu som sa chcel vyhnúť.

Nechcel som ťa vystrašiť, tak som ťa radšej neoslovil,“ prihováral sa jej vysmiaty mladý muž.Vystrúhala úsmev: „Havran?“ „Áno, som to ja.“