Zaistenie cudzincov - Elena Berthotyová

Slovenská republika sa po páde železnej opony v roku 1989 postupne stáva krajinou, kam prúdi stále viac cudzincov. Prijala všetky podstatné medzinárodné dokumenty týkajúce sa ochrany ľudských práv a azylovej problematiky. Prichádzajú nielen utečenci, hľadajúci medzinárodnú ochranu pred prenasledovaním, ale aj cudzinci, pre ktorých je Slovenská republika iba tranzitnou krajinou na ich ceste do krajín západnej Európy - stále je však viac tých cudzincov, pre ktorých je cieľovou krajinou.Na príliv cudzincov musela Slovenská republika nutne reagovať.

Túto matériu upravuje tiež Listina základných práv a slobôd a zákon o azyle.Zaistenie cudzincov v podmienkach Slovenskej republiky upravoval zákon č. Je stranou Dohovoru o právnom postavení utečencov, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu. 48/2002 Z. z.

o pobyte cudzincov, ktorý bol od 1. januára 2012 nahradený zákonom č. 404/2011 Z. z.

o pobyte cudzincov.K transpozícii Návratovej smernice 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 došlo už v priebehu účinnosti predchádzajúceho zákona č. 48/2002 Z. z.

o pobyte cudzincov. Slovenská republika bola jedným z prvých členských štátov EÚ, ktoré formálne splnili transpozičnú povinnosť, pričom úplná transpozícia tejto smernice bola zavŕšená 1. januárom 2012, a to nadobudnutím účinnosti práve zákona č.

404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.K problematike cudzineckého práva na slovenskom trhu chýba nielen komentár k zákonu o pobyte cudzincov a odborné články, ale predovšetkým zhrnutie a analýza judikatúry ESĽP, SD EÚ a slovenských súdov so zameraním na judikatúru vo veciach zaistenia cudzincov.S ohľadom na trojaký rozmer prameňov práva, ktoré upravujú zaistenie cudzincov, autorka predkladá publikáciu založenú na znalosti judikatúry ESĽP, SD EÚ a súdov Slovenskej republiky (Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR) s cieľom poskytnúť nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti spracovanú databázu judikátov v oblasti zaistenia cudzincov doplnenú o komentár súvisiacich relevantných ustanovení zákona o pobyte cudzincov. Hlavným motívom publikácie je poukázať na niektoré výkladové trendy, ktorými najvyšší súd zákon o pobyte cudzincov, niektoré medzinárodné dohovory a právne predpisy EÚ vykladá, ale je aj pokusom o nabúranie zotrvačnosti v myslení slovenského právnika, ktorý sa často upína na text zákona č.

404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov bez schopnosti vykladať ho vo svetle znalosti judikatúry ESĽP a textu EDĽP, resp. znalosti judikatúry SD EÚ a textu práva EÚ.