Zahrady ve městě. Urban Gardering. - Martin Rasper

Specifikacia Zahrady ve městě. Urban Gardering. - Martin Rasper

Nikto ich nepozýva, a predsa ich komunálna politika viac-menej mlčky toleruje: partizánski záhradníci v mestách, zelení anarchisti, okupanti nevyužívanej pôdy. Mladí aj starí obyvatelia miest, unavení z všadeprítomnej šedi, obsadzujú obecné pozemky, zakladajú záhrady a parcely na pestovanie zeleniny a kvetov. Záhradkári dobývajú mestá. Na jednej strane túžba vrátiť sa k prírode, na druhej strane asfalt. Z týchto protikladov, ako na mnohých konkrétnych prípadoch ukazuje novinár Martin Rasper, vznikali po celom Nemecku malé združenia, ktoré zakladali záhrady všade, kde bolo miesto. Medzi takéto plochy patria napríklad zanedbané parky, stavebné medzery medzi domami, opustené priemyselné areály, zadné dvory, dopravné ostrovčeky. V Berlíne si mestskí záhradkári dokonca privlastnili kus nevyužívanej časti letiska Tempelhof. Keďže však nikto nevie, akými škodlivými látkami mohla byť pôda kontaminovaná, noví záhradkári vyrábajú zeleninové debničky a budujú vyvýšené záhony zo starých plastových vriec, zvyškov plastových fólií a plastových košov. Výber rastlín závisí výlučne od nálady záhradkára: nájdete tu slez a nechtík, ale aj paradajky, rôzne druhy šalátu, cukety a, samozrejme, bylinky do kuchyne. Zemiaky a tekvice rastú spolu s bobuľovými kríkmi a ovocnými stromami. Medzitým sa v samotných obciach zmenilo zmýšľanie. Autorka s nadšením píše o mestečku Andernach, kde na zelených plochách namiesto kvetov rastie zelenina, ktorú si obyvatelia môžu zbierať . Na okrajoch miest vznikajú nové formy poľnohospodárstva. Ich obyvatelia si môžu prenajať vopred vypestované záhony a za stanovenú sumu získať toľko ovocia a zeleniny, koľko potrebujú. Za vypestované záhony dostávajú aj podielové listy. Autor veľmi názorne opisuje, ako jednotlivé projekty fungujú, aké sú medzi nimi rozdiely a aké sú možnosti vlastnej aktivity. Dáva praktické rady na založenie vyvýšených záhonov, vysvetľuje, ako získať sadenice a vyrobiť kompost, založiť zmiešané plodiny a pestovať včely. Nie je to len radosť z kontaktu s prírodou, kvôli ktorej sa ľudia do mesta vracajú. Autor vysvetľuje, že ide aj o získanie kúska nezávislosti prostredníctvom samozásobiteľského poľnohospodárstva, zachovanie pôvodných druhov rastlín, ktoré by v priemyselnej krajine nemali šancu prežiť. A je tu aj nový koníček. Amatéri radi sledujú, ako a čo rastie a čo sa nedarí. Túžbu experimentovať sprevádza radosť z úspechu. Všetci sú vítaní, Nemci aj prisťahovalci. Deti sa znovu začínajú učiť, ako čo vyzerá a rastie, čo sa neskôr objaví na ich stoloch. Vandalizmus je tu neznámy. Vládne tu duch spoločnej zodpovednosti. Martin Rasper správne považuje tento druh mestského záhradkárstva za politickú záležitosť, pretože prebúdza pocit spolupatričnosti, spoločnej zodpovednosti a spolurozhodovania. Ľudia opäť berú kus svojho života do vlastných rúk. Kniha o netradičnom záhradkárstve inšpiruje a vyzýva k napodobňovaniu.