Veda a náboženstvo

Kniha Johna Hedleyho Brooka uvádza čitateľa do kontextu jedného z najzaujímavejších a stále aktuálnych problémov vo vývoji moderného sveta - vzťahu medzi vedeckým myslením a náboženskou vierou - a zároveň je čitateľovým kritickým sprievodcom v tejto oblasti. Dvomi najznámejšími príkladmi sú súd s Galileim v roku 1633 a rozruch, ktorý v roku 1859 spôsobilo vydanie Darwinovej knihy Pôvod druhov. Je všeobecne známe, že západné spoločnosti prežívali obdobia krízy, keď nové vedecké poznatky ohrozovali tradičnú autoritu cirkvi.

Jeho cieľom je ukázať diferencovanosť, zložitosť a rozmanitosť vzájomného ovplyvňovania vedy a náboženstva v minulosti i v 20. storočí. Brooke sa na tieto a podobné udalosti díva sviežim pohľadom, vychádzajúc z najnovších poznatkov dejín vedy, pričom ukazuje, že vzájomný vzťah medzi vedou a náboženstvom mal pre obidve oblasti zásadný význam a že rozmanitosť jeho podôb nám nedovoľuje formulovať nijaké jednoduché zovšeobecnenia.Kniha je pozoruhodná tým, že Brooke sa vyhýba všeobecným tézam o konflikte či súlade, ktoré tak často slúžili záujmom istých zoskupení. Vedu a náboženstvo nemožno chápať ako samostatné, prísne vymedzené entity.

Vyžadujú si historický prístup so zmyslom pre posúvanie hraníc, ako aj ochotu uvažovať o kontextoch, v rámci ktorých niektoré konkrétne formy vedy možno využiť aj na náboženské, aj na nenáboženské ciele. Kniha nepredpokladá u čitateľa odbornú prípravu, no napriek tomu mu ponúka rozsiahlu analýzu obdobia od Kopernikovho objavu až po oplodňovanie v skúmavke.