Věčná vzpoura v srdci konzervativce - Lenka Jaklová, Alexander Tomský

Specifikacia Věčná vzpoura v srdci konzervativce - Lenka Jaklová, Alexander Tomský

Ako sa vyrovnať so životom, keď sa narodíte na prahu komunistického prevratu v štyridsiatych ôsmych rokoch a následnej hrôzy totalitných päťdesiatych rokov? Ako si vytvoriť vzťah k domovu, keď máte cudziu matku a otca, ktorý sa cíti ako Rakúšan zo starej monarchie a ktorého židovský a buržoázny pôvod nesie stigmu triedneho nepriateľa? A prečo je filozofovanie pri rodinnom stole o dobre a zle a objavovanie "smrteľnej sily" poézie v politickom odmäku šesťdesiatych rokov dobrou výbavou na zápas s "inžiniermi ľudskej duše"? Vydavateľ, politológ a vášnivý "kazateľ" Alexander Tomský v rozhovore s publicistkou Lenkou Jaklovou hľadá kontinuitu svojho životného príbehu medzi detstvom a dospievaním v rodnom kraji, politickým exilom v Anglicku a kultúrnym aktivizmom za sociálnu a politickú obrodu českej spoločnosti po novembri 1989. A ako presvedčený konzervatívec, poučený anglickým pragmatizmom a vyznávajúci slobodu i tradíciu európskej civilizácie, hlása nepohodlné pravdy a burcuje k záchrane nášho sveta. V spomienkach na svoj exilový zápas s komunistickým režimom a na svojich početných kolegov a spolupracovníkov (Pavel Tigrid, Rio Preisner, Vilém Prečan, Anastáz Opasek, básnik Jiří Gruša a anglický filozof Roger Scruton) sa Tomský vracia k studenej vojne, keď v Londýne založil vydavateľstvo Rozmluvy - a organizoval pašovanie svojich kníh - a rovnomenný literárny časopis, ktorý obsahoval to najlepšie z českého a západného konzervatívneho myslenia. Za viac ako tridsať rokov, ktoré uplynuli od pádu železnej opony, Alexander Tomský vo svojej neúnavnej publicistike zdôrazňoval základný zmysel individuálneho a ľudového života, konzervativizmus zdravého rozumu, ktorý je opäť ohrozený budovateľmi starej utópie sociálnej a spoločenskej spravodlivosti. Je však pravda, že žiadna spoločnosť sa nemôže zlepšiť bez vzájomnej oddanosti národného spoločenstva a bez mravnej výchovy k individuálnej zodpovednosti. Len keď chápeme život ako dar, svet ako zázrak, ráno ako začiatok dobrodružnej cesty, druhého človeka ako radostné stretnutie a príležitosť, stávajú sa obyčajné veci neobyčajnými.