Ukradnutý prejav Nikitu Chruščova Michal Havran ml.

Po smrti Josifa Stalina v roku 1953 sa do čela Sovietskeho zväzu po zákulisných politických bojoch s ďalšími členmi najvyššieho vedenia komunistickej strany dostal Nikita Chruščov. Prvým krokom musela byť tvrdá kritika obávaného Stalina a jeho kultu osobnosti. Ako generálny tajomník sa spolu s ďalšími spolupracovníkmi rozhodol postupne zmeniť atmosféru v spoločnosti.

V ňom zaútočil na Stalina a systém jeho diktátorského vládnutia, kultu osobnosti. Chruščov po dlhých prípravách vystúpil vo februári roku 1956 na dvadsiatom zjazde strany sovietskych komunistov so zásadným prejavom. Prejav bol však určený iba pre delegovaných účastníkov zjazdu a jeho plný obsah sa nemal dostať na verejnosť.

V kópiách ho však rozposlali aj najvyšším straníckym šéfom v ostatných krajinách budujúcich socializmus. V Poľsku pre tamojšieho šéfa strany Edwarda Ochabu. Jeho sekretárka však udržovala milenecký vzťah s novinárom Wiktorom Grajewskim.

Jemu kópiu požičala. Ten ju síce vrátil, ale predtým odovzdal izraelskému diplomatovi na izraelskom veľvyslanectve , v jednej osobe aj agentovi tajnej služby. Prejav doručil do Tel Avivu.

A tamojší šéfovia ho poslali do USA , tajnej službe CIA. Odtiaľ bol už iba krok k jeho odovzdaniu denníku The New York Times. A tak sa dostal do celého sveta.

Obsah Chruščovovho vystúpenia vyvolal šok, lebo v ňom odhalil aj zločiny svojho predchodcu. Ako si poľský novinár prejav „vypožičal“ je ústredným bodom príbehu. Ide o zmes faktov a autorovej fikcie.