Tretia kniha o Bratislave - Pavel Dvořák

Specifikacia Tretia kniha o Bratislave - Pavel Dvořák

Ďalší zväzok päťdielnych dejín Bratislavy.Rozpráva o histórii Slovenska a okolitých štátov, Maďarska, Rakúska, Česka a čiastočne Poľska, pretože Bratislava vždy bola mestom na hranici, priesečníkom, v ktorom sa odrážajú dejiny veľkej časti Európy.Tretia kniha o Bratislave je sondou do čias tureckých vojen od smrti Žigmunda Luxemburského až po koniec dlhého 17. storočia, ktoré ukončil mier v Satu Mare v roku 1713. Uzavrel vyše storočnú sériu stavovských povstaní a stopäťdesiat rokov protitureckých vojen. Turci Bratislavu nedobyli a nedobýjali, pod jej hradbami sa však odohrávali dramatické boje proti tureckým lodiam smerujúcim k Viedni, no najmä – v Bratislave tých čias sa neraz rozhodovalo o osudoch Európy a aj naopak Európa rozhodovala o osude Bratislavy.Tretia kniha o Bratislave je veľmi výpravná, má 256 prevažnej farebných strán, ilustrovaných akvarelmi Albína Brunovského a fotografiami Jakuba Dvořáka.Obsah knihyBiely hradSpomienky Heleny KottanerovejŽarty kráľa MatejaSmrť Ulricha CeljskéhoViedenské dobrodružstvo Juraja PeltelaKanonici v službách BratislavyKorunovačným mestomZ Budína do BratislavyPožiare a požiarniciNa krásnom modrom DunajiBratislavská múza Valentína BalašuPád DevínaSmrť Mikuláša DrábikaKrvavý boj o pravú vieruEpilóg o smrtiLekáreň na konci mestaVytlačené zostávaByli v PrešporkeUkážka z knihyBratislava žije v strachuZačala sa nová výprava. Osmanské vojsko obsadilo Budín a tiahlo na Viedeň. Valilo sa popod bratislavské hradby, našťastie po pravom brehu, lebo od Bratislavy ho oddeľoval Dunaj, no aj po hladine Dunaja sa plavili turecké lode. Na krátky čas Turci Bratislavu obľahli a ostreľovali hradby. Lenže pri Viedni nepochodili a karta sa obrátila – z Bratislavského hradu strieľali tentoraz na ustupujúcich Turkov a najmä tureckému loďstvu spôsobili veľké straty.Týmto sa to, pravda, neskončilo. Turci z Uhorska už neodtiahli. Nasledujúci rok obľahli Trnavu a na viac ako sto lodiach sa blížili k Bratislave. Mesto horúčkovito spevňovalo opevnenie, zbúrali sa všetky kamenné stavby pred hradbami, Kostoly sv. Michala na jeho mieste dnes stojí trojičný kostol, sv. Vavrinca stál približne v miestach bývalej tržnice na Námestí SNP, Mikuláša neskôr bol obnovený a stojí dodnes. Masívna kamenná tabuľa z červeného kameňa, ktorú vidieť z Michalskej ulice na Michalskej veži, svedčí o tom, ako kamenný materiál z kostolov vrátane náhrobkov poslúžil pri spevnení hradieb. Bohoslužobné náčinie zo zrušených kostolov presťahovali do dómu, ale väčšinu už dávno odniesol čas. Zbúrali aj Špitál sv. Ladislava na Špitálskej ulici známy od roku 1309, určite aj ďalšie menej významné stavby z dreva a hliny, ktoré sa v listinách nespomínajú. Zamurovali Rybársku bránu. V klariskom kláštore pre prípad obliehania uskladnili veľké množstvo potravín, jeden z kanonických domov premenili na mlyn pušného prachu. V Starej radnici bol mlyn na mletie obilia, z domov pri hradbách strhli strechy. Ženy, deti a starcov dopravili na hrad Devín.Turci Bratislavu nedobyli, a keďže ani Ferdinand nezískal Budín, novým strediskom krajiny sa stala Bratislava. Do mesta sa nasťahovali niektoré úrady, šľachta, cirkevné inštitúcie a o päť rokov uznal Bratislavu ...