Studia Historica Tyrnaviensia XIII - Historiae vestigia sequentes

Keď človek dosiahne istý vek, nie je jeho pripomenutie netaktnosťou, skôr naopak, stáva sa pripomienkou čohosi výnimočného a dôležitého. Jeho životný príbeh je vlastne príbehom modernej slovenskej historiografie, najmä tej medievistickej. V roku 2011 sa pozoruhodného veku dožíva významná osobnosť slovenskej historiografie profesor Richard Marsina.

Nie je totiž žiadna téma, pri ktorej by v konečnom dôsledku nenarazil na meno Marsina. Je jej nespochybniteľným zakladateľom, čo azda vie každý, kto dnes v oblasti slovenských stredovekých dejín pracuje. Vlastne dnes už ani nejde o meno, ide o pojem, ba až značku, historiografickú i ľudskú čo nie je vždy samozrejmá kombinácia.

Byť zakladateľom kritickej slovenskej medievistiky však v slovenských podmienkach nie je pocta, a každý, kto smel byť v prítomnosti pána profesora vie, že on sám sa takémuto nazeraniu bránil. To len my, ktorí putujeme po púšti slovenskej historiografickej vedy, sme mali to šťastie vidieť veľkosť tohto človeka a poznať význam jeho diela a ľudskosti. Byť zakladateľom akejkoľvek vedeckej disciplíny na Slovensku je údel nevďačný.

Nie jednoduchý osud profesora Marsinu, ktorý o tom prináša najlepšie dôkazy, je vlastne príbehom všetkých dôležitých momentov slovenskej modernej historiografie, on sám bol subjektom i objektom dejín, pretože bol a stále je pri všetkých dôležitých otázkach, ktoré zásadným spôsobom formovali slovenskú historickú vedu a súčasne boli zásadnými aj pre verejnosť a spoločnosť. Stačí len pripomenúť nie tak dávnu kauzu o kráľovi Svätoplukovi. V zúrivej diskusii, ktorá bola sčasti tej najhlasnejšej slúžkou politiky, sa kritizovali, ba až okiadzali všetky možné názory, no len názor pána profesora ktorý hoc akokoľvek sa o to usilovalo nakoniec nebolo možné nijako obísť alebo odignorovať zostal nedotknutý a tak vlastne jediný trvalý.

To preto, lebo jeho slovo bolo rozvážne, vecné a vyargumentované, nepotrebovalo sa páčiť. Toto je niečo, na čo netreba zabúdať, lebo je to pripomenutie, že aj dejiny ako všetko ostatné treba robiť poctivo a s vysokou erudíciou. Dejiny totiž nie sú rozprávkou, nie sú ani pekné, ani škaredé, sú len poučné a k ich interpretácii treba viac ako len novinárske vzdelanie.

A nikdy netreba zabúdať, že my sami sme vlastne pokračovateľmi dejinných príbehov, v priestore a v čase nie sme produktom náhody, ale ako výslednica minulých dejov, že dejiny v nás pokračujú, čo zaväzuje, smerom do budúcnosti i smerom do minulosti. História sama takého veľkého historika, akým je profesor Marsina, je skutočne obdivuhodná a zaslúži si úctu a i vďačnosť za trvalé a stále sa rozširujúce dielo. V kontexte uvedeného sa javí vek profesora Marsinu ako stredoveké znamenie, symbol nekonečnosti a nesmrteľnosti, za ktoré bola ležiaca osmička považovaná.

No to by bolo málo, a preto má profesor osmičky až dve. Jedna odráža rozmer a význam vedecký a druhá jeho ľudskú stopu v našich dušiach.V tomto zborníku sú autori, ktorí boli a sú žiakmi, kolegami, spolupracovníkmi či priateľmi alebo všetko dohromady pána profesora. Svojim štúdiami chcú vzdať hold veľkému historikovi a veľkému človekovi.

V istom zmysle reprezentujú všetky tie pracoviská, kde pôsobenie prof. Marsinu zanechalo svoje nezmazateľné stopy ...