Slovenské obrázkové dejiny 1. akosť
Slovenské obrázkové dejiny 1. akosť Kniha Slovenské obrázkové dejiny bola jednou z prvých kníh, ktoré vyšli v našom vydavateľstve po tom ako vzniklo. Verím, že ospravedlníte chyby, ktoré vznikli pri…
Specifikacia Slovenské obrázkové dejiny 1. akosť
Slovenské obrázkové dejiny 1. akosť
Kniha Slovenské obrázkové dejiny bola jednou z prvých kníh, ktoré vyšli v našom vydavateľstve po tom ako vzniklo. Verím, že ospravedlníte chyby, ktoré vznikli pri príprave tejto našej „prvotiny“ a pospájané slová v texte Vám veľmi neuberú na zážitku z čítania. Postupne sme sa učili ako to urobiť profesionálne.
Hoci je kniha v súčasnosti dostupná aj v elektronickej podobe, napriek tomu sme sa rozhodli opäť ju vydať knižne.Našou hlavnou motiváciou je rozšíriť obzory slovenských čitateľov, no zároveň vzdať hold Prof. PhDr. Z tohto dôvodu ju ponúkame so stálou zľavou.Kniha Obrázkové dejiny Slovenska je reedíciou pôvodného vydania knihy z roku 1942. Františkovi Hrušovskému, ktorý bol slovenským historikom, prvým syntetikom slovenských dejín, verejný činiteľ i významný predstaviteľ slovenského exilu v povojnovom období.
Hrušovský v knihe ponúka obšírny pohľad na dejiny slovenského národa.Zachytáva históriu od vstupu Rimanov a Germánov na naše územie, príchod prvých Slovanov i existenciu Veľkomoravského štátu. Mapuje obdobie stredoveku od rozpadu Veľkomoravskej ríše, cez pripojenie slovenského územia k Uhorsku a gotickú hradnú kultúru na Slovensku, až po rozvoj humanizmu a renesancie na začiatku novoveku.Autor knihu uzatvára búrlivým 19. a 20. storočím, kedy Slovensko prechádzalo mnohými, pre náš národ formujúcimi premenami.
Aby si čitateľ dokázal vytvoriť čo najlepšiu predstavu o dejinách Slovenského národa, Hrušovský knihu doplnil bohatou obrázkovou prílohou. Dejepis nás poučuje o tom, ako ľudia kedysi žili, ako pracovali, prečo a za čo bojovali, trpeli, kým nedosiahli dnešný stupeň svojej vyspelosti.Z dejepisu sa dozvieme, prečo sa jednotlivci i celé národy stali slávnymi alebo prečo upadli a niekedy i zahynuli. Hovorí sa, že človek sa najlepšie učí na vlastnej škode.
Ale takéto učenie je veľmi drahé, preto je múdrejšie učiť sa z chýb iných, najmä z omylov predkov. Z dejín poznáme, čomu sa treba vyhýbať, aby sme neutrpeli. Dejiny nám ukazujú mnoho takých prípadov, keď za chyby a poklesy jednotlivca trpel celý národ.Podávajú nám veľa vzorov, ktoré si zasluhujú, aby sme ich poznali a nasledovali.
Rovnako poznať svoju históriu a históriu svojho národa je priam povinnosťou. Aby sme zostali sami sebou, aby sme vedeli kto sme, musíme vedieť hlavne to, odkiaľ pochádzame a potom budeme vedieť kam máme ísť. . . "Národ, ktorý nepozná svoju minulosť - nemá budúcnosť.
" (M. V. Lomonosov)