Slovanské hradisko na Veľkom vrchu

Kniha je spracovaná formou dvojjazyčného katalógu (slovensko-anglického), pričom kompletizuje a podáva prehľad základných informácií a nových poznatkov o archeologickej lokalite, získaných vedeckým bádaním v minulosti, no predovšetkým v posledných rokoch. Počas týchto rokov sa tímu archeológov podarilo zhromaždiť mnohé poznatky doplňujúce mozaiku osídlenia Veľkého vrchu a objaviť početnú kolekciu artefaktov. Autori publikácie Gabriel Fusek z Archeologického ústavu SAV Nitra a Andrea Slaná z Považského múzea v Žiline, boli zároveň členmi výskumného tímu archeológov pracujúcich na hradisku od roku 2013 do roku 2019.

Rozprestiera sa na kopci nazvanom Veľký vrch, pri obci Divinka neďaleko Žiliny. Snaha prezentovať získané nálezy a oboznámiť nielen odbornú, ale aj širokú verejnosť o nové poznatky vyústila do prípravy výstavy, ktorej súčasťou je katalóg prinášajúci množstvo informácií, fotografií a detailných opisov vystavených exponátov.Hradisko bolo vyhlásené za Národnú kultúrnu pamiatku v roku 1967. Pozostáva zo sústavy opevnení vytvárajúcich tri oddelené celky akropolu, vrcholovú časť a podhradie.

Najstaršie opevnenie na Veľkom vrchu súvisí s ľudom lužickej kultúry. Počas výskumu sa zistilo, že už v mladšej dobe bronzovej sa tu rozprestieralo výšinné sídlisko. Na začiatku neskorej doby bronzovej ho obyvatelia osady opevnili v rozsahu, v akom ho možno vidieť dodnes.

V mladšej dobe železnej a staršej dobe rímskej sídlilo na Veľkom vrchu obyvateľstvo púchovskej kultúry. Opevnili najvyššie položenú časť hradiska. Vybudovali menší hrádok s plochou asi 0,6 ha.

Napokon vo včasnom stredoveku na hradisku sídlili Slovania. Novodobý výskum sa zameriaval predovšetkým na relikty tohto osídlenia. Pri budovaní opevnenia Slovania využili zvyšky valov z doby bronzovej.

Z veľkomoravského obdobia boli objavené exkluzívne predmety dokladujúce prítomnosť miestnej elity a vojenskej družiny na hradisku, ako napríklad ostrohy a hroty šípov. Význam lokality dokladajú tiež viaceré hromadné nálezy železných predmetov. Viaceré nálezové situácie vo vrcholovej časti hradiska a na akropole poukazujú na existenciu drevených obydlí postavených na kamennej podmurovke.

Prístupovú cestu z Považia vtedy uzatvárala brána chránená vežovitou stavbou. K spresneniu datovania náleziska prispeli fyzikálne analýzy uhlíkov z driev stavebných konštrukcií. Nálezisko podlieha najvyššiemu stupňu ochrany kultúrnej pamiatky.