Ruská literatura: setkání a konfrontace - Ivo Pospíšil
Ruská literatura: setkání a konfrontace - Ivo Pospíšil Predkladaná monografia predstavuje sieť textov od koncepcie ruskej literatúry v dielach dvoch zakladateľov slavistiky, najmä…
Specifikacia Ruská literatura: setkání a konfrontace - Ivo Pospíšil
Ruská literatura: setkání a konfrontace - Ivo Pospíšil
Predkladaná monografia predstavuje sieť textov od koncepcie ruskej literatúry v dielach dvoch zakladateľov slavistiky, najmä literárnohistorickej, cez Karamzinovu konštrukciu novej ruskej literatúry až po podiel "cudzincov" na formovaní ruskej literatúry, klasickej i modernej, týkajúcej sa koryfejov ruských klasikov, ako napr. S. Dostojevského, M. Gribojedova, F. M.
Leskova, ako aj českých pohľadov na novšiu literatúru druhej polovice 20. Gorkého či dokonca dávno zabudnutého N. S. storočia (V.
Rasputin, J. Vodolazkin) alebo na pôsobenie Rusov či všeobecnejšie východných Slovanov v medzivojnovom Československu (Alfred Bem, Valerij Vilinskij, syn zmluvného profesora Masarykovej univerzity Sergeja Vilinského), a pohľady na obdobie, ktoré nebolo práve označované ako "obdobie stagnácie" ("obdobie stagnácie"), pretože aj tu sa viedli zaujímavé diskusie s hodnotovými posunmi, ktoré mali často kľúčový vplyv na ďalší ruský vývoj. A potom špecifiká českej literárnej rusistiky (Malá reflexe...
Jaroslav Burian), vrátane Wollmanovej polemiky s Poliakmi o panslavizme, ktorý sa v českom prípade často - a nesprávne - spája len s Janom Kollárom. A potom problém terminológie aplikovanej špecificky na ruskú literatúru a diskusia o univerzálnosti ruskej literatúry a tiež literárnej vedy vo vzťahu k jej českej recepcii v 19. - 21. storočí, vrátane rôznych polemík, ktoré zväzok uzatvárajú.
Ak sa česko-ruské vzťahy v súčasnosti opäť dostali do epicentra pozornosti - a ide zväčša o záležitosti horúco aktuálne a politicky nedostatočne odkryté a pochopené -, mala by to byť aj skromná výzva pre českú rusistiku, aby tzv. ruský fenomén skúmala do hĺbky vo všeobecnosti v komparatívnych súvislostiach a ďalších priesečníkoch genológie, teatrológie, ideológie, sociológie, antropológie a filozofie, teda v rámci areálu. A malo by to viesť aj k poznaniu minulosti, ktoré by sa dalo využiť v názoroch na súčasnosť, čo by malo trvalejší charakter ako impresionistické a emocionálne ladené exkurzy.
Berme tento zborník ako pokus prispieť, hoci len malým dielom, k takémuto vhľadu a poznaniu.