Počítať do sedem - Holly Goldberg Sloan

Willow Chanceová je dvanásťročný génius. Jej záľubou je počítať po siedmich. Je posadnutá rastlinami a medicínou, obzvlášť chorobami.

Bodaj by nie, s takým mudrlantom sa nevychádza ľahko. Sedmička má v jej živote zvláštny význam, a tak ju považuje za dokonalé číslo.Sympatická Willow si cestu k ľuďom hľadá len ťažko. Aj pre učiteľov je tvrdým orieškom, k výchovnému poradcovi chodí ako na klavír.

Nemá takmer žiadnych priateľov, okrem dvoch vietnamských súrodencov. Rozpráva sa s nimi, ako inak, po vietnamsky.Život tohto neobyčajného dievčaťa sa však nečakane zvrtne, keď jej milovaní adoptívni rodičia tragicky zahynú. Hlboký smútok prekonáva Willow vďaka nezlomnej energii, túžbe po poznaní, ale najmä vďaka priateľom.

Bohužiaľ hrozí, že čochvíľa stratí aj ich.Román od americkej autorky Holly Goldbergovej Sloanovej je vtipný, láskavý a dojímavý. Vďaka nemu pochopíte, ktorí siedmi ľudia sú najdôležitejší vo vašom živote.Z anglického originálu Counting by 7s (Dial Books for Young Readers, New York 2013) preložila Lucia Hlubeňová.Ukážka z textuTýždeň pred začiatkom vyučovania som urobila ďalšie veľké rozhodnutie.Raňajkovali sme. Prehltla som veľkú lyžicu zdravého jedla, ktoré jedávam ráno, pozostávajúceho z cviklových listov posypaných ľanovými semiačkami (oboje vypestované doma), a povedala som: „Už viem, čo si oblečiem v prvý deň na Sekvojovej.“Otec bol pri dreze a potajomky odhrýzal kúsok zo šišky.

Robila som všetko pre to, aby som ich držala čo najďalej od nezdravého jedla, ale tajili predo mnou mnoho stravovacích návykov.Oco rýchlo prehltol kúsok svojej sladkej gebuziny a opýtal sa: „A čo to bude?“Potešil ma. „Pôjdem vo svojom oblečení do záhrady.“Otec si musel priveľa odhryznúť, lebo to znelo, akoby sa mu šiška s čokoládovou polevou zasekla v krku. Ledva zo seba dostal: „Si si istá?“Samozrejme, že som bola.

Ale odmlčala som sa. „Áno. Ale na krk si nedám ďalekohľad, ak ťa práve to trápi.“Mama, ktorá doteraz vykladala umývačku riadu, sa otočila. Videla som jej tvár.

Vyzerala utrápene. Akoby práve poumývala tonu špinavého riadu.Tvár sa jej vyrovnala a povedala: „Zaujímavý nápad, zlatko. Len uvažujem...

pochopia to ľudia? Možno by bolo lepšie obliecť si niečo svetlejšie. Napríklad niečo červené.

Zbožňuješ červenú.“Nedovtípili sa.