Ohybné slovné druhy - Dr. Ladislav Navrátil

Specifikacia Ohybné slovné druhy - Dr. Ladislav Navrátil

Táto kniha sa obsahovo prekrýva s knihami Nominálne slovné druhy a Slovesá - kráľovský slovný druh. Rozsahom je však útlejšia, menej podrobná, cenovo prístupnejšia, vhodná ako učebná pomôcka pre vysokoškolákov "neslovenčinárov", napr. študentov žurnalistiky alebo masmediálnej komunikácie. Uspokojí však aj bežného používateľa slovenčiny.ÚVODKaždý jazyk predstavuje bohatý inventár prostriedkov. Čím je tento inventár rozsiahlejší, tým je jazyk precíznejším nástrojom komunikácie. V takomto obrovskom množstve jestvujú rôznorodé jednotky. Z toho vyplýva potreba usporiadať a začleniť ich do nejakého systému, čiže ich treba nejakým spôsobom roztriediť na menšie a homogénnejšie skupiny. V indoeurópskych jazykoch sa tradične používa triedenie na slovné druhy. Takýchto tried je v dnešnej slovenčine 10. O začlenení slov do slovných druhov sa veľa diskutovalo, pretože neexistuje také kritérium, ktoré by presne stanovilo všeobecne jednotnú a platnú sústavu slovných druhov. Zhoda je len v tom, že slovné druhy nie sú rovnocenné triedy. V našich gramatikách či odborných príručkách, ale aj v učebniciach slovenského jazyka k najznámejším, k najčastejším a najviac používaným patrí morfologické kritérium, ktoré rozdeľuje slovné druhy na ohybné (flektívne) a na neohybné (neflektívne).Systém ohybných slovných druhov javy vonkajšieho sveta odráža rozličným spôsobom: a) ako pomenovania samostatne existujúceho bez ohľadu na čas (podstatné mená), b) ako pomenovania nesamostatne jestvujúceho bez ohľadu na čas (prídavné mená), c) ako názvy číselných (najpresnejších kvantitatívnych) príznakov (číslovky), d) ako pomenovania s univerzálnym významom odkazujúce na uvedené skupiny slovných druhov (zámená), e) ako pomenovania nesamostatne existujúceho s trvaním v čase (slovesá).Podstatnými menami sa pomenúvajú samostatne jestvujúce veci a javy skutočnosti. Keďže substantívami možno pomenovať takmer každý jav, patria k najuniverzálnejším slovným druhom. Sú to mená v tom najvlastnejšom zmysle so slovnodruhovým významom predmetnosti.Prídavnými menami sa vyjadrujú statické príznaky (vlastnosti) samostatných javov. Adjektíva sa vyznačujú významom kvalitatívnosti.Slová, v ktorých je obsiahnutý všeobecný význam kvantity, sú osobitným slovným druhom, známym pod menom číslovky. Hoci ich charakteristickým znakom sú svojské lexikálne a gramatické vlastnosti, predsa sa numeráliá ako trieda slov nerozkladajú po ostatných slovných druhoch ako ich podskupiny, ale sa zaraďujú do systému slovných druhov ako rovnocenné.Kategoriálny význam univerzálnosti (a jeho rôzne odtienky: ukazovací, opytovací, vymedzovací...) je základným, zjednocujúcim a neprotirečivým kritériom pri principiálnom zatrieďovaní zámen medzi slovné druhy. Svojráznosť kategórie zámennosti spočíva v tom, že pronominá preberajú časť gramatických významov predmetnosti, kvalitatívnosti, kvantitatívnosti (a aj okolnosti) od toho slovného druhu, s ktorým sú v priamom vzťahu. Bezprostredne nepomenúvajú predmet a jeho vlastnosti, ale naň iba poukazujú. Stavajú sa tak do protikladu k menám s konkrétnym významom.Slovesami sa vyjadrujú dynamické príznaky chápané ako nesamostatné, ale jestvujúce na niečom, t. j. príznaky plynúce alebo rozložené v čase a v priestore. Slovesá disponujú všeobecným gramatickým významom procesuálnosti. Fungujúako ústredný vetotvorný prostriedok, sú centrálnym bodom, „dušou či kráľom" každej (slovesnej) vety.Ohybné slovné druhy - podstatné mená, prídavné mená, číslovky, zámená a slovesá - nie sú rovnocenné množiny slov, preto ani nestoja na jednej úrovni, ale na základe všeobecného lexikálneho významu patria podľa MSJ (1966, s. 27) do troch rozdielnych rovín. Podstatné a prídavné mená spolu so slovesami (a príslovkami) tvoria základ celej sústavy slovných druhov. Zaraďujú sa do roviny základných kvalitatívnych pomenovaní. K nim sa pričleňujú ešte číslovky ako rovina základných kvantitatívnych číselných označení a zámená ako rovina deiktických (ukazovacích, odkazovacích) slov.Aj keď ohybné slovné druhy patria do troch rozličných rovín (kvalitatívnej, kvantitatívnej a deiktickej), predsa sa vyznačujú tromi spoločnými znakmi. Všetky sú z hľadiska:(1) sémantických vlastností plnovýznamovými čiže autosémantickýmislovnými druhmi, pretože majú aj lexikálny (vecný) význam, aj gramatický význam; (2) syntaktických čŕt autosyntaktické, vo vete plnia úlohu vetného člena, nadobúdajú vetnočlenskú platnosť; (3) morfologického kritéria ohybnými,teda flektívnymi slovnými druhmi.Skloňovanie a časovanie ako dva základné a zároveň špecifické spôsoby formálnej (paradigmatickej, flektívnej) morfológie sa vyznačuje predovšetkým tým, že ide o tvorenie (reprodukovanie) slovných tvarov.Pri samotnom skloňovaní jednotlivých menných slovných druhov sa zložité morfologické javy postupne systematicky vysvetľujú, pričom sa uvádzajú príslušné skloňovacie vzory. Hlavný dôraz sa kladie predovšetkým na výskyt a používanie variantných (vedľajších) pádových prípon.Praktické poznanie a ovládanie zákonitostí ohybných slovných druhov, ako aj hraníc prechodných javov a jednotlivých výnimiek, dobre poslúži všetkým záujemcom o súčasný slovenský spisovný jazyk pri skvalitňovaní jazykovej kultúry.