Nová atlantída - Francis Bacon

Utopický román Francisa Bacona Nová Atlantída bol pravdepodobne napísaný roku 1623. Williamom Rawleym.V predhovore toto dielo Rawley charakterizuje ako „myšlienku, ktorú môj pán napísal preto, aby v nej predstavil vzor a opis ,akadémieʽ založenej k vytváraniu veľkých a obdivuhodných diel slúžiacich ľuďom k šťastiu a nazvanej Šalamúnov dom či Spoločenstvo diela šiestich dní. Publikovaný až v roku 1627, rok po autorovej smrti jeho kaplánom, priateľom a literárnym exekútorom Dr.

Ktoré sa nájdu v Baconovej predstave utopickej spoločnosti žijúcej v mieri, priateľstve a dobročinnosti na ostrove nazvanom Bensalem (Syn Pokoja).Tam ľudia majú „svetlo“, poriadok a spoločnosť mysliteľov zoskupených v „akadémii“, ktorá je „zasvätená štúdiu prác a stvorení Božích“ a „nájdeniu pravej povahy všetkých vecí. “Dej je zasadený do prítomnosti (teda Baconovej prítomnosti), ale popiera Platónove vnímanie Atlantídy a zahŕňa zásadné klasické, biblické a kresťanské prvky. Aby sa poznávaním stvoreného diela vzdávala väčšia sláva Bohu a človeku, aby z jeho plodov plynul väčší úžitok“.V podstate román hovorí o type morálnej, slušnej a priateľskej utopickej spoločnosti.

Ktorej vládne demokraticky volený parlament s panovníkom, v ktorej existuje organizovaná vedecká spoločnosť, známa ako Šalamúnov dom. Ten vedie Prozreteľnosť a zaoberá sa skúmaním záhad medzi nebom a zemou a dobročinných využití.Román polo-alegorickým spôsobom prezentuje Baconovu víziu toho, ako si myslel, alebo skôr veril, že môžu fungovať myšlienky jeho Veľkého Obrodenia. Toto zhrnul v slovách Otca Šalamúnovho domu, „zmyslom našej inštitúcie je poznávať príčiny a skryté pohyby vecí.

Rozširovať hranice ľudského panstva na všetky mysliteľné veci“.Bacon v Novej Atlantíde zobrazuje vedecký základ vytvorený podobným spôsobom ako ideálny „baconovský“ zákonný systém. Na ktorý dohliada súd, v ktorom „by boli krok za krokom odhalené nepísané zákony prírody a spoločnosti vedcami. Ktorí by boli vzdelaní ako právnici, aby sa vyhli predsudkom, ovplyvňovaniu, dogme, ideológii a moci“.Čo Nová Atlantída zdôrazňuje najviac zo všetkého, je fakt, že pre rozvoj vedy, ktorá je založená na láske a súcite, oslobodení od nenásytnosti a prekonaní sebeckosti.

Je absolútnou podstatou morálny základ a dobročinný zámer Baconovho Veľkého Obrodenia.