Načo sa báť, keď sa môžeme tešiť - Jozef Porubčan
Načo sa báť, keď sa môžeme tešiť - Jozef Porubčan Človek ako chlieb. Na stránkach tejto útlej knižky načiera do hlbokej a ťažkej témy ľudskej staroby. Tak mnohí hovorili jezuitskom pátrovi Jozefovi…
Specifikacia Načo sa báť, keď sa môžeme tešiť - Jozef Porubčan
Načo sa báť, keď sa môžeme tešiť - Jozef Porubčan
Človek ako chlieb. Na stránkach tejto útlej knižky načiera do hlbokej a ťažkej témy ľudskej staroby. Tak mnohí hovorili jezuitskom pátrovi Jozefovi Porubčanovi.
Toto videnie sveta vo svojom myslení vytrvalo pestoval a rozvíjal. Robí to v súlade s veľkou evanjeliovou víziou rozvoja lásky a jej vyvrcholenia v naplnení Božích zámerov. Tak aj starobu vidí nie ako slabnutie a chradnutie, ale ako ďalší stupeň výstupu človeka k svojmu naplneniu.
Ako fázu ľudského života, ktorej sa netreba báť. Treba sa na ňu tešiť. Je to veľká téma aktuálna pre každého.
Často ju otvára aj pápež František. Páter Porubčan k nej pristupuje originálne a inšpiratívne. Pozýva starnúť a mať z toho radosť.Nikdy som sa nestretol s Jozefom Porubčanom.
Nikdy som s ním nebol na reči. Rozprával som sa s ním cez jeho dve knižočky, ktoré mi poslal. A zistil som, že sme príbuzní.
Že máme spoločného Otca.” básnik Milan RúfusPáter Porubčan rozumel životu. K tejto zrelosti dospel tvrdou cestou, na ktorej ako jezuita dokonale prežíval benediktínske pravidlo Ora et labora. Určité hodiny dňa tvrdo pracoval na poli a ďalšie v štúdiu a modlitbe.
Z tejto sebadisciplíny mohol bohato rozdávať všetkým, s ktorými sa stretol.” biskup Rudolf BalážJozef Porubčan – muž ustavičného dôverného dialógu s Bohom, vďaka ktorému všetko v jeho živote dostalo náležité miesto.” psychologička Eva Klčovanská