Moje javisko Svet: Príbeh herečky židovského pôvodu
Herečka židovského pôvodu Dalma Špitzerová bola do posledného dychu dáma. Prežila vojnu, pracovný tábor v Novákoch aj režim, ktorý jej bránil v realizácii. Nič ju však nezlomilo. Nikdy sa nesťažovala,…
Specifikacia Moje javisko Svet: Príbeh herečky židovského pôvodu
Herečka židovského pôvodu Dalma Špitzerová bola do posledného dychu dáma. Prežila vojnu, pracovný tábor v Novákoch aj režim, ktorý jej bránil v realizácii. Nič ju však nezlomilo. Nikdy sa nesťažovala, silná vôľa a obdivuhodná trúfalosť ju posúvali vpred. Život si režírovala ako divadelné predstavenie, lebo sen stať sa hereckou hviezdou sa jej nenaplnil podľa predstáv. Verila, že ju v mnohých situáciách zachránila krása, a ak jej nesadli kulisy či vedľajšie postavy, dotvorila si ich. Dalmina výpoveď je plná detailov o živote na hrane, všadeprítomnej smrti, o láske, nádeji a pravde, ktorá sa môže ľahko prekrútiť.Ukážka z textu Boli štyria, mladí, agresívni a sebavedomí. Dvere rozkopli s takou zvlčilou samozrejmosťou, že som sa ihneď modlila, nech je to jediná ujma. Hučali na prestrašenú mamu, ktorá sa v panike snažila utíšiť môjho mladšieho kvíliaceho brata Ernesta.„Prišli sme si zobrať, čo ste si nahrabali,“ kypela im pena z papúľ. Mama ani necekla, všetkých nás schovala za seba do kuchyne.Vyhrabala v sebe zvyšky dôstojnosti presvedčená, že sa ich besnenie rýchlejšie skončí.„Kde schovávaš porcelán, židuľa smradľavá?“ pristúpil k nej jeden nechutný a čižmou rozkopol sekretár, ktorý držal pokope už len silou vôle. Na zem sa razom vysypal mamin prenádherný tanierový servis. Rozplakala som sa a z očí sa mi rinuli veľké slzy.„Zlato, zlato nemáš?“ kričal druhý.„Nemám nič.“„Ani v hube?“ chytil jej drsne tvár a rozďavil ústa.Chcela som ho zastaviť, ale od strachu som sa ani nepohla, iba plač som neovládala.„Kurva židovská, drž hubu!“ strelil mi gardista také zaucho, že ma hodilo o stenu.Z nosa sa mi pustila krv a možno som mala aj otras mozgu, lebo na chvíľu sa mi zahmlilo pred očami. Mama by bola aj z kože vyskočila, len keby mohla vymeniť moje ubolené líce za svoje.Proti hrubej sile sme boli bezbranní, ale vtedy, nad porozhadzovanými skriňami, pošliapanou bielizňou a zakrvaveným svetrom, som sa zaprisahala, že plačem posledný raz.