Missa in C pre miešaný zbor, sláčikový orchester a organ

Specifikacia Missa in C pre miešaný zbor, sláčikový orchester a organ

Konvolút MUS LVI 68 z hudobnej pozostalosti Alexandra Albrechta, uloženej v Hudobnom múzeu Slovenského národného múzea,obsahuje autorovu juvenilnú vokálno-symfonickú skladbu. Missa in C od Alexandra Albrechta, gymnazistu Kráľovského maďarského katolíckeho gymnázia pri Klariskách, je skomponovaná pre miešaný zbor, sláčikový súbor a organ. K zvyklostiam tejto školy patrilo, že hudobne najzdatnejší študent obsluhoval organ počas spoločných bohoslužieb; pred Alexandrom Albrechtom to bol Béla Bartók, pred ním zasa Ernő Dohnányi. Albrechtovi dielo uviedli študenti pod vedením prof. Wilhelma Kraussa roku 1903 s veľkým ohlasom. Na tento svoj spoločensko-umelecký triumf spomínal neskôr s úsmevom 72-ročný autor: „Cez prázdniny medzi treťou a štvrtou gymnaziálnou triedou som napísal štyri časti Omše pre zbor, sláčikové nástroje a organ; v tom čase som bol už organistom gymnaziálneho kostola. Chýbajúce dve časti som napísal až o dva roky neskôr a celé dielo som predviedol s veľkým úspechom u mojich spolužiakov. Tí ma niesli na pleciach na spôsob triumfálneho pochodu do triedy, pri prahu sa však potkli a spadli spolu aj s oslávencom; tak som slávil vzostup a pád v tesnej následnosti jedným dychom.“ Zborové a orchestrálne party boli určené autorovým spolužiakom, organový part si písal pre seba. Všetky časti Omše spája požiadavka textovej zrozumiteľnosti a výrazovej primeranosti, čo boli postuláty ceciliánskeho hnutia. Missa in C je detské dielo štrnásť-sedemnásťročného študenta gymnázia. Autor svoje zámery realizuje pomocou dostupných prostriedkov – školského organa, školského zboru, dvoch sólových hlasov (soprán, alt) a amatérskeho sláčikového súboru. Zhudobnenie liturgického textu je kánonické. Dielo je tiež prejavom detského katolicizmu, ktorý v dospelosti prešiel mnohými metamorfózami.