Krátke listy jednému mestu
Krátke listy jednému mestu Odkedy bol môj otec na invalidnom dôchodku, každé ráno si sadal k písaciemu stolu s odhodlaním, že už konečne napíše tú knihu o Štiavnici. Potom vstal a napil sa vody.…
Specifikacia Krátke listy jednému mestu
Krátke listy jednému mestu
Odkedy bol môj otec na invalidnom dôchodku, každé ráno si sadal k písaciemu stolu s odhodlaním, že už konečne napíše tú knihu o Štiavnici. Potom vstal a napil sa vody. Štyrikrát si posunul stoličku, aby sa mu lepšie sedelo, dva razy narovnal papier v stroji, nadýchol sa a veľkými písmenami napísal ŠTIAVNICA.
Začítal sa do nich postojačky, odskočil k telefónu, ktorý nebol pre neho, strčil hlavu do kuchyne, či už rozvoniava obed, a dlho sa pozeral z okna.Nemohol písať len tak – sám. Vzdychol si a začal sa prehŕňať vo veľkej kabele plnej zažltnutých papierov. Sám s papierom.
Potreboval ľudí, ktorým by to mohol porozprávať, ktorých by mohol rozveseliť, rozosmiať.Ktovie, čo by povedal, keby si prečítal túto knihu. Nemohla som napísať to, čo by bol napísal on. Ale v jednom by som ho potešila, to viem určite.
Popila som litre minerálky, všetky priateľky obvolala, stovky obedov uvarila a sústredene hodiny pozorovala ten najnezaujímavejší dvor na svete. Týchto pár strán som totiž písala – štyri roky