Kliment Ochridský a jeho prínos pre slovanskú a európsku kultúru
Od najstarších čias formovania európskej kultúrnej identity patria Slovania k významným civilizačným formantom celého európskeho kultúrneho horizontu. Osobitnú zložku v rámci tohto vývinového procesu…
Specifikacia Kliment Ochridský a jeho prínos pre slovanskú a európsku kultúru
Od najstarších čias formovania európskej kultúrnej identity patria Slovania k významným civilizačným formantom celého európskeho kultúrneho horizontu. Osobitnú zložku v rámci tohto vývinového procesu predstavujú kresťanské hodnoty slovanskej kultúry, ktoré spájajú všetkých Slovanov s európskym kresťanským a kultúrnym prostredím. Východiskom interdisciplinárneho slavistického výskumu slovenskej a slovanskej kultúry a jej nezastupiteľného miesta v rámci európskej civilizácie, kultúry a identity je predovšetkým sám fakt inštitucionalizácie slovanskej bohoslužobnej, duchovnej i písomnej kultúry a svetskej i cirkevnej správy. Je to významný historický i kultúrny fenomén a počin, ktorý je dôležitý nielen pre všetkých Slovanov, ale najmä pre celé európske kultúrne prostredie, pretože slovanský jazyk sa popri latinskom, gréckom a hebrejskom jazyku stal oficiálnym jazykom cirkvi a celého vtedajšieho civilizovaného európskeho kresťanského sveta. Tento fakt dokazuje významné a nezastupiteľné miesto Slovanov,a ich dôležitý podiel na formovaní spoločnej európskej kultúry založenej na rozmanitosti jej prejavov v oblasti písomnej kultúry a civilizácie. Prínos slovanskej písomnej kultúry možno vidieť už pri vzniku prvého prekladu Biblie do staroslovienčiny, ktorý spolu s prekladmi liturgických textov poukázal na vysokú úroveň a kultivovanosť slovanského jazyka. Sám preklad Biblie do jazyka zrozumiteľného všetkým Slovanom predstavuje nielen zavŕšenie snáh o uznanie inštitucionalizovaného slovanského duchovného a religiózneho prostredia, ale je dôležitým východiskom pre ďalší systematický rozvoj slovanského jazykového, kultúrneho a kresťanského prostredia.Za dedičov tejto najstaršej duchovnej a kultúrnej tradície, ktorej korene siahajú na Veľkú Moravu, sa hlásia všetky religiózne tradície slovanského východu, západu i juhu, keďže vznikli v systéme synergie duchovných hodnôt a kresťanských partikulárnych konfesionálnych tradícií.Konfesionálna diverzita Slovanov preto nesúvisí len s cirkevnou schizmou Slovania žili v rozličných oblastiach, v ktorých dominovala latinská aleb byzantská konfesionalita. No ani napriek helenizačným i latinizačným vplyvom, napriek mnohým náboženským nepokojom a reformácii, dedičstvo slovanskej duchovnej a religióznej tradície našlo svoje uplatnenie v celom slovanskom svete a vo všetkých konfesiách. Svedčí o tom úcta k zakladateľom slovanskej písomnej a duchovnej kultúry a k dielu s Cyrila a Metoda, sv. Gorazda, sv. Klimenta a ďalších ich spolupracovníkov ako sv. Nauma, Angelára a Sávu, ktorých význam možno pochopiť nielen v kontexte liturgickej a náboženskej spisby v cirkevnoslovanskom jazyku, ale aj v latinskej tradícii rozvíjajúcej sa v slovanskom prostredí. Tento dôležitý signál slovanskej jazykovej i duchovnej identity je jedinečným príkladom existujúcej spoločnej a vytrvalej kultúrnej komunikácie, ktorá umožnila formovanie jazykovo, kultúrne i konfesionálne rozmanitého slovanského priestoru, v ktorom sa kontinuálne uskutočňuje intenzívna interkultúrna a interkonfesionálna komunikácia.Z príležitosti Pamätného roka Klimenta Ochridského, ktorému bol venovaný celý rok 2016 a ktorý vyhlásila ...