Jazyk a kultúra v slovanských súvislostiach

Monotematický súbor štúdií s názvom Jazyk a kultúra v slovanských súvislostiach (zo slovanskej etnolingvistiky) sa zameriava na výsledky slovanských etnolingvistických výskumov, ktoré vnímajú jazyk ako širší etnokultúrny fenomén v rámci dávno postulovaného vzťahu jazyka, tradičnej duchovnej kultúry (obrady, obyčaje, povery) a slovesného folklóru ako nerozlučiteľných a vzájomne podmienených zložiek identity každého spoločenstva spätého s hospodárskym, historicko-kultúrnym a duchovným prostredím. Výskum v rámci tohto vedeckovýskumného zamerania sa realizuje na teoretickej i praktickej úrovni v dvoch európskych etnolingvistických vedeckovýskumných centrách. Takýto synchrónno-diachrónny a komparatívny výskum slovanských jazykov a kultúr vo vzťahu k európskemu kultúrnemu horizontu prináša dôležité výsledky o účasti Slovanov na kultúrnom formovaní európskeho historicko-kultúrneho a spoločenského prostredia.

Tolstého, ktorý zadefinoval nielen základný metodologický diskurz výskumu, ale charakterizoval terminologické aspekty výskumu staršieho horizontu slovanskej duchovnej kultúry, ktoré sú dôležité pre poznanie symbolickosti jazyka a jeho kultúrneho kódu. Významnú rolu pri ich formovaní zohrala práve moskovská etnolingvistická škola akademika Nikitu I. Významnými sú aj výsledky lublinskej etnolingvistickej školy zameranej na kognitívny etnolingvistický výskum.

Etnolingvistický výskum sa rozvíja v mnohých slovanských krajinách – v Bielorusku, v Srbsku, v Chorvátsku, na Ukrajine či v Bulharsku. Bádatelia sofijského centra etnolingvistických štúdií sa zameriavajú na etnolingvistiku ľudovej terminológie. Vznik týchto etnolingvistických centier umožňuje realizovať celý rad výskumov zameraných na staršie i mladšie vývinové etapy slovanského a európskeho kultúrneho horizontu.

Slovenský etnolingvistický výskumný priestor sa doposiaľ nerealizoval takými systematickými výsledkami výskumov, ktoré by sa opierali o terénny výskum, zber a interpretáciu materiálu v jednotlivých okruhoch, či už ide o mytologický obraz sveta u Slovákov, ľudovú slovesnú kultúru, hospodársku, administratívnoprávnu, konfesionálnu terminológiu, kalendárnu a rodinnú obradovú tradíciu a pod. V Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV sa v roku 2017 začal realizovať projekt zameraný na systematizáciu etnografických, folklórnych a lingvistických prameňov potrebných pre výskum pramennej bázy, zameranej na obraz duchovnej kultúry Slovenska. Práve synchrónno-diachrónny výskum založený na skúmaní známeho mladšieho stavu jazyka a kultúry v porovnaní so staršími vývinovými obdobiami ponúka nové možnosti poznania kontinua slovenského jazyka a kultúrneho prostredia v karpatskom prostredí, ale aj v slovanskom i širšom európskeho priestore.

Monotematický súbor štúdií Jazyk a kultúra v slovanských súvislostiach (zo slovanskej etnolingvistiky) prináša aktuálny prehľad slovenských, bulharských, ruských, ukrajinských, bieloruských a poľských slavistických výskumov, ktoré prezentujú najmä komparatívny výskum ľudovej terminológie a otázky spojené s výskumom jazykového obrazu sveta v slovanskej duchovnej kultúre. Autori jednotlivých štúdií prezentovali svoje výsledky v samostatnom tematickom bloku v rámci medzinárodnej interdisciplinárnej vedeckej konferencie s názvom Jazyk a kultúra v slovanských súvislostiach. Kliment Ochridský a jeho prínos pre slovanskú a európsku kultúru (k 1100.

výročiu jeho smrti), ktorá sa uskutočnila v dňoch 5.-7. októbra 2016 v spolupráci s Bulharskou akadémiou vied a Veľvyslanectvom Bulharskej republiky v Slovenskej republike. Výsledky etnolingvistických výskumov kultúrnych procesov v slovanskom historickom, jazykovom a kultúrno-spoločenskom kontexte predstavené na medzinárodnej vedeckej interdisciplinárnej konferencii i v tejto knižnej práci plne reflektujú skutočnosť, že slovanský kultúrny horizont, ktorý ovplyvňovali rozličné formanty kultúrneho a civilizačného vývinu, tvorí kontinuálnu súčasť európskej kultúry a civilizácie.