Harry Potter a Ohnivý pohár - Joanne K. Rowling

Štvrtý diel populárnej ságy o mladom čarodejníkovi. Keď som sa s nedôverou začítal do stránok Kameňa mudrcov, nevedel som, do čoho idem. Je dlhší, je temnejší, je zrozumiteľný.

Ohnivý pohár má pomalý rozjazd. Že ma knižka úplne pohltí a donúti shltat jej ďalšie pokračovanie, prinúti ma nielen k úvahám nad oným čarovným čarodejníckym svetom, ale aj nad svetom našim a privedie ma potreba úpravy merítok a hodnôt, ktoré sa týkajú fantastickej literatúry všeobecne (vezmem do úvahy prepracovanú stavbu príbehu, čarovný štýl popisov, a dialógov, nádherný spôsob imaginácie a nevšedné použitia všetkých tradičných záležitosťou, ako je napríklad ona mnohých literárnymi teoretikmi neustále prepierania archetypálnost postáv). Príbeh sa na začiatku len tak lenivo povaľuje, zdanlivo sa nič nedeje a onen pocit sa s vami tiahne ďaleko za druhou tretinu knihy.

Avšak závesy kolies deje sa postupne rozťahujú a svetlo vnikajúce na stránky knižky osvetľuje nové a nové skutočnosti a súvislosti. Mnohé sa javí o dosť vážnejšie ako predtým, je to porovnateľné so zmenou pohľadu dieťaťa a dospievajúceho človiečika, ktorého hodnoty, priority a túžby sa posúvajú málinko inde. To všetko je v príbehu nielen okato vystavené, ale aj ukryté niekde vo vnútri a čitateľ to vníma skôr z druhotných náznakov a celkovej atmosféry.

Prejavuje sa tu autorkina záľuba v detaile, cit pre drobnosti, umenie neobvyklosti - zábavná slovné spojenia, novotvary, mená - hotová jazyková symfónia, ktorá však stále dbá na to, že čitateľom môže byť aj dieťa. To robí spoločne s autorkiným vyprávěcím nadaním knihu nesmierne čitateľnú. Teraz letmé k príbehu.

Harryho čaká štvrtý rok štúdií na Rokfortskej škole, skôr než sa začne výučba, podnikne výlet na majstrovstvách sveta v metlobale a zoznámi sa s mnohými novými osobami príbehu - s pánom Crouch s fúzikmi ako kefkou na zuby, s Billom Weasleym - starším bratom jeho kamaráta Rona , s pánom Ludo Bagman, aurorom Divookého Moodyho Moodym alebo s nadaným famfrpalistou Viktorom Krumom. Nové postavy otvárajú ďalšie dvierka príbehu, nahliadneme do minulosti, kedy bol pst Vyvítekdo pri moci, zistíme kto sa s ním a ako paktoval. Keď sa potom Harry dostáva do školy, čakajú na neho celá zmeny a dobrodružstvo, ktoré by som tu nerád prezrádzal.

Spomeniem snáď len to, že Harryho čakajú krušné chvíle a že nič nie je tak ako sa na prvý, druhý či tretí pohľad zdá - autorka čitatelia nastražia množstvo slepých uličiek, takže podozrivými sa v príbehu stávajú postupne takmer všetci. Tým sa stupňuje napätie a vôbec pochmúrna atmosféra. Koniec príbehu potom nevyznieva tak zmierlivo a rozprávkovo ako predtým.

Je tu síce tradičné epifánia, teda akési zjavenie nielen rozuzlenie zápletky, ale tiež dôvodov a pravých hodnôt, ktoré sú hýbateľmi v živote Harryho a jeho priateľov. Koniec je však nedořečený, otvorený, hovorí len počkajte, čo sa všetko ešte zomelie .