Harry Potter a Fénixův řád - 2. vyd. J. K. Rowlingová

Sedemsto deväťdesiat stránok strhujúceho príbehu piatej častí príhod z britského čarodejníckeho sveta, ktoré rozhodne stoja za prečítanie. Vypravovania sa totiž sústreďuje predovšetkým na myšlienky, pohnútky a charaktery hlavných i epizódnych postáv. Už po prečítaní niekoľkých stránok piateho dielu HP pochopíte, že kniha je spôsobom rozprávania na míle vzdialená prvej knihe série a svojím spôsobom sa vymyká aj podanie tých zvyšných.

Harry a jeho priatelia sa totiž ocitajú v piatom ročníkov, je im pätnásť a je to na nich poznať. To môže na jednu stranu pôsobiť pomerne rozvlekle, ale trúfam si tvrdiť, že každé autorkino načrtnutie, každý detail či zmienka tu má svoju úlohu, svoju funkciu. Sú vznetliví, neústupní, tvrdohlaví - tu a tam konajú nelogicky, inde zase s tvrdohlavosťou prislúchajúce práve k ich veku.

K tomu všetkému sa ocitajú pod tlakom štúdia na záverečné skúšky a aby toho nebolo dosť, z Ministerstva kúziel, ktoré zarputilo obhajujú svoje stanovisko o neexistencii toho, ktorého meno nesmieme vysloviť, prichádza ropuchoidní dohližitelka Dolores Umbridgeová (všimnite si trefne zvoleného mena - slovo dolor totiž znamená bolesť) a profesorom aj čarodejníckym učňom sa snaží všemožne urobiť zo života peklo. Kto si skôr sťažoval na černobílost a archetypálnost postáv, tu bude celkom iste vyvedený zo svojho omylu. Z predtým bojazlivého slabocha a nešiky Nevilla sa stáva odhodlaný mladík, Harry pôsobí tu a tam ako zlomyseľný zabedněnec, umaštěného profesora Snapa vám zabud (hoci len na chvíľu) ľúto a možno pre neho nájdete i pochopenie a Dumbledore chtiac nechtiac vyroní slzu.

Dokonca aj humoru je tu o poznanie menej, než v predchádzajúcich dieloch, napriek tomu sa nejaké to miesto pre vskutku vydarené žartíky dvojčiat Weasleyovcov nájdu. Kto by napríklad neocenil lákavé záškolácké zákusky - omdlévací oplátky, krvácavé kokosky či dávivý tortičky, ktoré vás zaručene dostanú z vyučovania ... Dej knihy pozostáva z všelijako umne prepojených epizód, napriek tomu má svoju kľúčovú linku, ktorá sa stane zreteľnou až v záverečných pasážach.

Čiastkové príhody sú bravúrne vypointované, všetko by do seba relatívne zapadá s obdivuhodnou presnosťou. Záver ako obvykle akcentuje určité hodnoty a aj v úplne rozstrapatené príbehovej skutočnosti dáva nádej - a to nielen tak hocijakú štipku, ale poriadnu porciu.