Floristka. Príbeh jedného kvetinárstva
Eliška dostáva od neznámeho ctiteľa kytice, ktoré v novootvorenom kvetinárstve viaže floristka Marika. Súkromný detektív Roman žije svoj dobrodružný život v odľahlej dedinke na juhu Slovenska. Mladý…
Specifikacia Floristka. Príbeh jedného kvetinárstva
Eliška dostáva od neznámeho ctiteľa kytice, ktoré v novootvorenom kvetinárstve viaže floristka Marika. Súkromný detektív Roman žije svoj dobrodružný život v odľahlej dedinke na juhu Slovenska. Mladý manželský pár s dvomi malými deťmi prechádza krízou, ktorá smeruje k rozvodu. Osudy celkom odlišných ľudí sa v istom momente neuveriteľne poprepájajú. Svet je skutočne menší, než sa zdá a žiadne náhody neexistujú.Ukážka 1.kapitolaDobré ráno, máte zásielku, ozval sa hlas v telefóne. Eliška okamžite vytušila, že ide o kuriéra. Prihovárajú sa zákazníkom stále tým istým netrpezlivým tónom, ktorý akoby naznačoval jedno nezdržuj a padaj k dverám! Nie si jediná, koho mám dnes na zozname. Mohol by to byť aj poštár, už dávno sa však nestalo, že by práve zamestnanci pošty odovzdávali zásielky rovno do rúk. Okrem toho ani nemajú telefónne čísla, zvonia na zvončeku pri vchode, a teda by jej asi ťažko o siedmej ráno volal poštár. Kuriér je jediný človek na svete, ktorý spoľahlivo vytiahne človeka z postele. Eliška si odkašľala, aby zamaskovala skutočnosť, že ešte spala, hoci by to v tomto čase vôbec nebolo trestuhodné. Veď kto už v piatok vstáva o siedmej? Moment, hneď som pri vás, odvetila bodro do telefónu a vyskočila z postele na rovné nohy. Práve sa jej sníval pestrofarebný sen, ktorý ju extrémne bavil, a vôbec jej nebolo po vôli, že sa tak náhle skončil. Plavila sa na jachte s francúzskym miliardárom, ktorý jej vyznával lásku. Cítila morský vánok, vôňu soli a lúče slnka na rozpálenej pokožke. V ruke držala pohár pravého šampanského, priam si dokázala vybaviť tú jemnú ovocnú vôňu, ktorá sa jej rozvinula na jazyku pár sekúnd po tom, ako namočila pery do snehobielej peny. Eliška by odprisahala, že keby ju kuriér nezobudil, ten chlap by ju možno aj požiadal o ruku. Vyzeral totiž zamilovaný, veľmi zamilovaný. Čo už, aj tak to nebolo naozaj, pomyslela si a v rýchlosti cez seba prehodila saténový župan. Možno sa nemusela vôbec ponáhľať, kuriér by predsa počkal. Sú platení za to, aby odovzdali tovar, vôbec nič by sa nestalo, keby ho tam nechala postávať hoc aj štvrťhodinku. Premohla ju však zvedavosť. Nespomínala si, že by si nedávno niečo objednala, preto jej došlo, že pôjde o prekvapenie. Predtým ako sa vypotácala z bytu, zavadila zrakom o zrkadlo. Vyzerala atraktívne, hoci rozospato. Rozcuchaná blonďavá hriva už vôbec nepripomínala rafinovaný účes z predošlého večera a opuchnutá tvár prezrádzala, že sa dokonale neodlíčila. Nabudúce si musím dať záležať na tom, aby som sa lepšie starala o pleť, pokarhala sa v duchu. Rozhodla sa, že sa upraví v zrkadle výťahu, a na nohy si nazula balerínky. Dvere výťahu sa otvorili s chronicky známym cinknutím. Vkĺzla dnu, našťastie bol prázdny. V odraze zrkadla si uhladila vlasy, aby pôsobili aspoň o trošku upravenejším dojmom. Ako sa volal ten Francúz v sne? hútala. Gérôme? Gérard? Nedokázala si spomenúť. Vedela len názov jachty, ktorý si prečítala pred tým, ako na ňu nastúpila Adrienne. Čo na tom záleží? Neboli skutoční jachta ani miliardár. Za presklenými dverami netrpezlivo prešľapoval mladý chalan v šiltovke a nevýraznom oblečení. Toto je pre vás, hlesol a strčil jej do rúk kyticu. Eliška ju mlčky prijala, ako bola naučená. Muži ju často prekvapovali malými pozornosťami ...