Botanic Puškvorec prášok 100 g

Puškvorec obyčajný nesúci latinský názov Acorus calamus je vytrvalá a veľmi aromatická rastlina dorastajúca do výšky najčastejšie 50 až 150 centimetrov. Celá rastlina je charakteristická svojou nápadnou aromatickou vôňou, čo je nápadné najmä pri rozlomení podzemku. Na báze vyrastá z 3 centimetrov silného plazivého podzemku.

Listy sú na báze s listovými pošvami dvojradovo usporiadané, zároveň striedavé a prisadnuté. Jeho byľ je trojhranná. Čepele majú mečovitý tvar, ktoré sú dlhé najčastejšie 50-125 cm a 0,7-2 cm široké, kde sa na okrajoch trochu vlnia.

Kvety sú usporiadané do kvetenstva, ktorým je mnohokvetý valcovitý šúľok, a ktorý sa smerom k vrcholu zužuje. Spočiatku je zelený a po určitom čase neskôr zhnedne, pričom sa dorastá dĺžky 5-9 centimetrov. Je síce vrcholový, ale vyzerá ako bočný, lebo podporný listeň, prípadne tulec šúľky pôsobí dojmom pokračovania byle.

Kvety sú veľmi drobné a zároveň usporiadané v šúľku do závitnice. Okvetie je zelenavé a zložené zo 6 okvetných lístkov v 2 praslenoch (3 + 3). Tyčiniek je 6, v 2 praslenoch (3 + 3).

Gyneceum je synkarpné a zároveň zložené z 3 plodolistov. Čo sa semenníku týka, tak ten je vrchné. Koreň je v sile palca taktiež dokáže byť až 1 meter dlhý.

Acorus sa zbiera predovšetkým na jar alebo neskôr na jeseň. Puškvorec v našich končinách všeobecne rastie na plytkých bahnitých brehoch rybníkov a riečnych ramien. Ďalej potom v močiaroch, tôňach a vo vlhkých priekopách.

Kvety spravidla u nás kvitnú v júni a júli. Podzemok puškvorca je jednou z najstarších častí byliny. Plody ako také sa u Puškvorca obyčajného nevytvárajú, pretože sa jedná o sterilný triploid.

História V ayurvédskej a čínskej tradičnej medicíne má puškvorec dlhú históriu liečebného využitia. Najskôr ho používala medicína indická, potom Egypťania, Arabi, Gréci a Rimania. Do Európy sa dostala v roku 1565 z Malej Ázie.

Puškvorec je pravdepodobne pôvodom iba z južnej Číny, napriek tomu však už bol v dávnych dobách zavlečený do Indie, odkiaľ sa šíril ďalej. Na území súčasnej Slovenskej republiky bol dovezený v 16. storočí, už pred tým však rástol v iných častiach Európy, kam ho zrejme priviezli Tatári, ktorí verili, že táto bylina čistí vodu a že je indikátorom čistoty vôd.

V súčasnosti rastie v Slovenskej republike trochu roztrúsene. Vplyvom rozsiahlych meliorácií však v poslednom období znateľne ubúda. Mimo iné stále dodnes zavlečeným spôsobom rastie v takmer celej Európe, v Ázii aj v Severnej Amerike.

V dnešnej dobe sa prášok z Puškvorca užíva ako prísada do parfumov, zubných pást, žuvačiek či likérov, ktorým prepožičiava svoju horkú chuť. Podzemky z puškvorca sú známe aj tým, že sa dajú kandizovať. Zloženie Puškvorcová rastlina obsahuje asi 2 % až 7 % silice tvorené radom mono a seskviterpénov.

Ďalej obsahuje horčiny, triesloviny, slizy, sacharidy a cukry, cholín a i fenylpropán beta-asaron. Dodatočne disponuje živicou, kyselinou L-askorbovou, slizom, škrobom, dextrínom, cholínom, metylamínom, alkaloidom kalaminem, proazulénmi a bázickými látkami, ktoré sú tvorené z cholínu a metylamínu. Nositeľmi charakteristickej vône sú zložky aldehydickej povahy, kde ich zastupuje hlavne azarylaldehyd.UPOZORNĚNÍVýživový doplnok, nie je náhrada pestrej a vyváženej stravy a zdravého životného štýlu.

Neprekračujte odporúčané denné dávkovanie. Ukladajte mimo dosahu detí.Skladujte v suchu, chráňte pred teplom a priamym slnečným svetlom.Na základe ustanovení Európskeho parlamentu nemôžeme u tohto produktu uvádzať viac informácií. Pre viac informácií navštívte náš herbár, alebo informácie vyhľadajte na externých zdrojoch.

Ďakujeme za pochopenie.ZEMĚ PŮVODUPolsko