Ako som vybudoval miliardovú firmu

Keď som mal dvadsaťdva rokov, povedal som si, že v tridsiatke budem mať ženu, dom, dve deti, auto a milión v hotovosti. Avšak po dosiahnutí môjho cieľa som nebol šťastný.Mal som všetko: peniaze, dom, rodinu aj auto, no nemal som sám seba. Bol to rok 1992 a tvrdý cieľ, ale splnil som, čo som si zadal.

Držal som sa jej tak silno preto, lebo moji rodičia a starí rodičia často hovorili o tom, ako im na dôchodku bude dobre.Dnes už viem, že do penzie nepôjdem nikdy. Chcel by som upozorniť na to, že predstava toho, že vám bude dobre vtedy, keď už budete mať dosť peňazí a nebudete musieť pracovať, nie je pravdivá. Nemám prečo: kým budem vládať, budem pracovať.

Aj môj dedo zomrel pri práci a dožil sa deväťdesiatich rokov, čo je veľmi slušný vek. Už sa nemusím rozhodovať, či pracovať alebo nie. Mám v tom jasno.AKO SOM VYBUDOVAL MILIARDOVÚ FIRMU...V roku 2003 som zaspával na pracovnom stole, ktorý bol zakrytý množstvom papierov, zamestnával som pätnásť ľudí a mal som roboty vyše hlavy.

Snažil som sa nájsť niečo, čo mi pomôže viesť firmu ďalej, lebo už som svoju prácu nezvládal a bolo toho na mňa priveľa. Keď som ako majiteľ prekonal svoju pýchu a začal sa vzdelávať, pochopil som, čo všetko robím nesprávne. Uvedomil som si, že si svoj život chcem korektne zorganizovať a pustil sa do toho.

Keď sme nedávno s manželkou po narodení nášho najmladšieho syna bilancovali uplynulé roky, snažili sme sa odhadnúť, čo by sme bez dobrého systému a správnych vedomostí dosiahli. Musím uznať, že by som nemal ani pätnásť percent toho, čo mám dnes. Keby som si do života nezaviedol poriadok, možno by som dokonca prišiel aj o svoju rodinu.

Moje problémy s hlavou na stole veľmi súviseli s mojím súkromným životom. Musel som sa naučiť veriť ľuďom a dovoliť im, aby skutočne pracovali pre mňa. Tak som získal viac slobody.