Německá karta v rukou velmocí

Táto kniha poskytuje pohľad do zákulisia spravodajských činností a spôsobu práce a myslenia spravodajských dôstojníkov. Je zásadový, keď hovorí o zvláštnostiach nemecko-amerických vzťahov a o "hodnote" nemeckej karty v hre mocností. V tejto súvislosti autor, ktorého minister Georg Leber vymenoval za vedúceho oddelenia vojenskej kontrarozviedky (MAD) - spravodajskej služby Bundeswehru -, informuje o vzťahoch s politikmi a novinármi či zahraničnými spravodajskými službami, ako aj o pokusoch o verbovanie vojakov Bundeswehru zo strany tajných služieb NDR.

Prvýkrát sa v tejto knihe spomína epizóda, o ktorej autor doteraz mlčal. Keďže dobré vzťahy Nemecka so Spojenými štátmi nie sú samozrejmosťou, je podľa autora naliehavou potrebou, aby sa im kvôli občasným rozporom venovala osobitná starostlivosť a pozornosť. V júli 1953, krátko po Stalinovej smrti, adresoval osobný list členovi najvyššieho sovietskeho vedenia Nikolajovi Bulganinovi.

V liste autor navrhol novú definíciu nemecko-sovietskych vzťahov a vyslovil sa za tých nemeckých vojnových zajatcov, ktorí boli ešte v sovietskom zajatí. Až oveľa neskôr sa dozvedel, že tento list do Moskvy nielen dorazil, ale mal aj určitý politický účinok. Sovieti sa zrejme domnievali, že za listom stoja vyššie nemecké orgány.

Tajná štátna dohoda z 21. mája 1949 bola Federálnou spravodajskou službou klasifikovaná ako "Prísne tajné" Stanovila základné podmienky suverenity Spolkovej republiky do roku 2099, ktoré zrejme dodnes nikto nepozná. Jednou z hlavných podmienok bolo "právo absolútnej kontroly spojeneckých mocností nad nemeckými masmédiami" do roku 2099.

Ďalej bolo stanovené, že každý spolkový kancelár Nemecka musí na príkaz Spojencov pred zložením prísahy vykonať takzvaný "Kanzelrakte" (kancelársky akt). Taktiež zlaté rezervy Spolkovej republiky zostali zhabané Spojencami. Bez ohľadu na to získala Spolková republika späť časť svojej suverenity, ale len časť.

Len toľko, koľko bolo potrebné na odôvodnenie budovania nemeckých ozbrojených síl.