Nemecká filozofická terminológia

Koncepčným zámerom práce je vyplniť medzeru v oblasti lingvistického výskumu terminologického fondu filozofie a vytvoriť metodologickú platformu pre aplikovaný lingvistický výskum filozofickej terminológie. Cieľom tejto knihy je predstaviť viacaspektovú typologickú analýzu filozofickej terminológie Schnädelbach, Holata, Kanichová a na ňu nadväzujúci sémantický rozbor čiastkového súboru nemeckej filozofickej terminológie 20. storočia. Terminologický aparát filozofie, vzhľadom na jeho špecifický charakter, ktorý je determinovaný širokou poznatkovou bázou filozofie, rôznorodými ideovými prúdmi a koncepčnými osobitosťami, nebol doteraz synchrónnolingvisticky skúmaný.

V práci je so zreteľom na predmet skúmania uplatnený interdisciplinárny prístup. Základom analýzy je systémová a sémantická korelácia odbornej a bežnej lexiky – jej jadro tvorí atraktívny sémantický potenciál vybraných nemeckých termínov a genetická súvislosť s paralelnými bežnými jednotkami nemeckého spisovného jazyka. Zvolený metodický postup v empirickej časti práce reflektuje nové tendencie v riešení zložitého vzťahu jazyka a myslenia a opiera sa o explanačný potenciál troch jazykovedných disciplín náuku o terminológii Horecký, Wüster, lexikálnu sémantiku Dolník, Lutzeier a lexikografiu Buzássyová.

Prínos práce sa odráža v jej náročnom tematickom a koncepčnom poňatí, kombinovanom štrukturalistickokontextovokonceptualistickom prístupe a v neposlednom rade v sprostredkovaní kľúča na riešenie dôležitých translatologických problémov