Krčma môjho života

Spomienky zaujímavých ľudí z kultúrneho a literárneho prostredia, ktorí do „krčiem“, nech sa už nazývali akokoľvek – bary, kaviarne, viechy, hostince – chodili nielen za vínom, rumom, vodkou či koňakom, ale predovšetkým preto, aby tam nadväzovali kontakty, aby si vymieňali informácie, názory, aby polemizovali, tvorili, písali. Krčma sa stala stredom ich vesmíru, konštantným prvkom ich životov. Bol to kontakt so životom, povzbudenie, inšpirácia, tvorba.

Básnici, spisovatelia, novinári, mladé redaktorky miestnych vydavateľstiev a ďalší spolustolovníci bohémy sa presúvali medzi Metropolkou, Luxorkou a Grandkou, Astorkou či Štefánkou, od rána vysedávali v Daxe, vo Fajke, v Perličke, vo Vagóne, v Tulipáne či v Kryme. V bratislavskej Astórii na jeseň roku 1942 napísal Ján Kostra slávnu skladbu Ave Eva, Milo Urban svoj román Živý bič, U Michala Rudo Sloboda rozdával svoj Rozum, Mitana tam dostal riadne po papuli. Celé generácie sa stretávali, polemizovali na Korze U Michala.

Nielen Bratislava, ale aj Bystrica, Štiavnica, Ružomberok, Košice, Čierny Balog a ďalšie mestá mali svoju bohému, svoje "krčmy" kde pulzoval život... Tie miesta už neexistujú, aj ľudia poodchádzali. Všetky tie mená a názvy už dnes znejú cudzo a predsa krásne ako spomienka na staré zlaté časy.Ján Kamenistý (1941), publicista a prekladateľ, redaktor Večerníka, redaktor aj šéfredaktor Smeny na nedeľu, spoluzakladateľ denníka Sme, posledný šéfredaktor Kultúrneho života.

Autor početných reportáží, stĺpčekov, rozhovorov s umelcami (Ako kopú múzy), fejtónov, fíčrov, rozhlasových kabaretov. Napísal aj kuchársku knihu Kapustnice.