Cecília a čarodejnice

Vo vyľudnenom Miláne v polovici augusta spojí náhoda dve veľmi odlišné mladé ženy. Opúšťa domov a manžela a spolu s dcérkou prichádza do Milána, aby sa nechala vyšetriť známym profesorom, ktorý je však práve na dovolenke. Cecílii, narodenej a žijúcej v toskánskej dedinke, diagnostikovali rakovinu; ostáva jej niekoľko mesiacov života.

Medzi dvoma ženami sa spontánne zrodí náklonnosť, ktorá sa čoskoro zmení na priateľstvo. Zatiaľ čo sa túla aj s dievčatkom mestom, stretne ďalšiu ženu, ktorá žije v Miláne a pracuje ako lekárka. Pre doktorku je tento nezvyčajný, mimopracovný vzťah príležitosťou zamyslieť sa nad chorobou, vedou, medicínou, politickou angažovanosťou, hodnotou individuálneho života a smrťou.

Pre jednoduché dievča z provincie predstavuje veľkomesto magické miesto, kde sa môže stať nemožné. Cecília tak začína hru na schovávačku pred smrťou a preukazuje nezlomné, nikdy nie pasívne, naopak, nečakane premyslené upnutie sa na existenciu, pričom uniká pred súcitom a kráča po svojej kľukatej ceste. Ale veľkomesto obývajú aj zákerné bytosti zneužívajúce iných, dokonca „čarodejnice“, pripravené parazitovať na jej zúfalej situácii.

Laura Conti (Udine 1921 – Miláno 1993). Od svojich šiestich rokov žije s rodinou v Miláne. Zapíše sa na fakultu medicíny, zúčastňuje sa na odboji.

Potom, ako ju zatknú a uväznia, deportujú ju do koncentračného tábora v Bolzane. Po oslobodení ukončí medicínu so špecializáciou na ortopédiu. Popri svojej profesii sa intenzívne politicky angažuje, spočiatku v Socialistickej strane a od roku 1951 v Komunistickej strane, ktorú zastupuje ako okresná radkyňa v Miláne a potom ako radkyňa regiónu Lombardie; v roku 1987 je zvolená do poslaneckej snemovne.

Od začiatku sedemdesiatych rokov sa venuje hlavne témam ochrany životného prostredia: v roku 1980 sa stane jednou zo zakladateliek Ligy za ochranu životného prostredia, v ktorej dlhé obdobie stojí na čele Vedeckého výboru. Uznávaná a talentovaná spisovateľka, je autorkou troch románov: Cecília a čarodejnice (1963, Cena Pozzale), Experimentálny stav (1965), Zajac s tvárou dievčatka (1978, 1982, 2021). Okrem toho uverejnila dôležité state o otázkach životného prostredia, sociálnej pomoci, sexuálnej výchovy a histórii odboja, okrem početných vedeckých diel.