Bella a Sebastian - Nicolas Vanier

Píše sa rok 1943, vo svete zúri druhá svetová vojna. Napriek tomu sa niektorí ľudia rozhodnú postaviť sa zlu na odpor. Do dediny uprostred Álp prinášajú nemecké vojenské oddiely vládu strachu.

Sebastián, chlapec z hôr, si zaumieni, že ju zachráni a že Bella, divoká a osamelá ako on, bude jeho priateľkou. V tom istom čase sa celá dedina spája proti Belle, veľkému a mocnému ovčiarskemu psovi, ktorý sa túla po alpských pastvinách. Podarí sa však Sebastiánovi zvíťaziť nad predsudkami horalov?

ukážka:Lúče slnka objali horský masív, sfarbili ho fi alkastými šmuhami, potom sa spoza hrebeňa vynorilo slnko – váhavo, pomaly sa vytiahlo až po spodný zaoblený okraj, vzápätí sa bleskovo vyhuplo na bledomodrú oblohu. Chlapec kráčal ráznym krokom, stúpal tak rýchlo, ako len vládal. Už mal byť na salaši, aby pomohol pri dojení, ale ráno sa robil, že spí, a ovčiar odišiel bez neho.

Keď sa nad ním konečne objavilo sedlo Glantières, ešte pridal. Vedel, ako došliapnuť, aby sa nešmykol, ako sa vyhnúť vratkým kameňom v nahromadenej sutine. Onedlho bude taký šikovný ako poľovník, len bez strelnej zbrane.

Pri tej myšlienke sa usmial. Všetci hovorili, že Šelma je prešibaná, že sa bojí pušiek a útočí iba vtedy, keď má istotu, že nepadne do pasce. On zbraň nemal, už nechcel ani len drevenú hračku.

Už sa nehneval, hoci sa tak tváril. Útok na Andrého sa odohral pred mesiacom a výslovne mu zakázali, aby chodil tým smerom, kde sa to stalo, ale Sebastián necítil nijaké výčitky, keď klamal, a volil si práve tú istú trasu. Nevedel by vysvetliť, čo ho k tomu hnalo, tak ako nevedel vyjadriť pocit osamelosti a smútku, ktoré sa ho občas zmocňovali.

Jednoducho musí znova vidieť Šelmu! Podľa svojej detskej logiky sa rozhodol, že ju začne hľadať tam, kde sa stretli. Keď prišiel do úzkej kamennej tiesňavy, sklonil sa a preskúmal pôdu, ako mu to ukázal César.

Za rannej rosy možno najlepšie nájsť stopy po tlapách, neskôr ich zotrú slnko a vietor. Šelma sa tu zdržiavala so zajacom medzi labami. Muži tade prechádzali hore-dolu a stupaje zničili, no on poznal v tiesňave každý kameň.

Rozoznal by, kadiaľ prešla.